Topsy Krettshttps://dennikn.sk/blog/1435072/zomri-uz-nie-je-iba-satirickou-strankou
Keď štát zlyháva vo vykonávaní niektorých svojich funkcií, napríklad vzdelávania v oblasti informačnej a digitálnej gramotnosti, na rad prichádza občianska spoločnosť
V roku 2019 zaužívané definície a chápanie sveta nie celkom vysvetľujú tekuté fenomény, ktoré prekračujú žánrové hranice, pôsobia mimo dosah štátu v súkromných, nadnárodných virtuálnych sieťach. Zmeny sa dejú aj v politike. Spektrum sa polarizuje, vznikajú dva tábory. Už to môžeme pomerne dobre pozorovať aj na Slovensku. Okamžite po prezidentských voľbách nabrala transformácia na obrátkach. Parlamentné voľby sa blížia.
Na jednej strane stoja tí, ktorí pozerajú do budúcnosti, zjednocujú, hľadajú spolupráce a riešenia. Národný princíp chápu cez tradície a kultúru, a nevyčleňujú inakosť. Naopak. Nárok na bezpečnosť a naplnený život má každý. Na strane druhej sú tí, ktorí si národný princíp prisvojili a stavajú predovšetkým na vylúčení inakosti. Ideálnu spoločnosť hľadajú v minulosti.
Dnes sa už môžeme pokúsiť o prognózu a povedať, že v nasledujúcich parlamentných voľbách budú u nás proti sebe stáť dva tábory. Tí prví, ktorí sú údajne proti vlasti, národu, tradíciám, kultúre a zvrchovanosti, platení zo zahraničia a proti nim koalícia „národných síl“.
Aj ZOMRI patrí do tekutého sveta, v ktorom staré poučky platia už len čiastočne. Sveta ktorý napreduje a mení sa. Môžeme si vybrať cestu spolupráce a v národnom záujme sa spolupodieľať na formovaní budúcnosti spoločenstva ktorého sme súčasťou.
Alternatívu ponúkajú tí, ktorí si národný princíp prisvojili, názorovú rozmanitosť zakázali, obvinili z vlastizrady, či kolaborácie s cudzou mocou, zo slniečkárstva, páchania ťažkých hriechov… Ponúkajú návrat k silnému národnému štátu, ktorý robí doma to isté čo v medzinárodnom priestore – úplne všetko čo sa mu zachce. Čo s tým má ZOMRI?
Nebolo to tak dávno, keď mainstream označoval ich humor za vulgárny a prízemný, ich iróniu za prvoplánovú. Na počiatku to tak mohlo byť, no najmenej jeden z posledných dní ukázal, že ZOMRI má ambície.
Premiér Pellegrini 4.4.2019 v parlamente na hodine otázok odpovedá na otázku, prečo je dôležité pripomínať si oslobodenie slovenského územia od fašizmu.
Reaguje slovami o rozmáhajúcich sa hlasoch neonacistov, oslavujúcich fašizmus, popierajúcich základné ľudské práva a slobody. Dodáva, že na spomienkových akciách mal možnosť zhovárať sa s mladými ľuďmi a pripomínať im hrôzy fašizmu. Pridáva niekoľko encyklopedických čísel o vojakoch a obetiach, koncentračných táboroch a systematickom vyvražďovaní. Zatiaľ povedal len to, čo vie každý stredoškolák s trojkou z dejepisu.
Premiér plynulo prechádza do kritiky väčšiny mladých, pretože ich „neznalosť dejín“ má byť podľa neho podhubím, kde ožívajú idey „pravicového extrémizmu.
Identifikuje tri hlavné riziká. Nezáujem mladých o históriu svojho národa, prekrúcanie historických skutočností dezinformátormi a „povrchnosť s ktorou naša mládež vníma informácie o dianí v spoločnosti.“ A potom to príde. Na ilustráciu tretieho bodu premiér cituje bližšie nemenovaný výskum podľa ktorého „jedným z najčastejších zdrojov informácií o slovenskej politike [je] populárna satirická facebooková stránka, produkujúca niekedy vtipné, niekedy viac trápne obrázky.“ Je nakúpené.
O deň neskôr admini ZOMRI uverejňujú k vystúpeniu premiéra status v dĺžke novinového komentára. Na prvý pohľad je zrejmé, že autor(i) si premiérov prejav pozorne vypočuli a dali si záležať na tom, aby mu kultivovaným spôsobom odpovedali. V kontexte iných kúskov (naposledyzbierka pre Bielu Vranu) je z odpovede premiérovi zrejmé, že ZOMRI už nevedia alebo nechcú byť len satirickou stránkou.
Púšťajú sa do Pellegriniho. Tón je mierny, nekonfrontačný, no napriek tomu na premiérovi neostáva nitka suchá.
Pellegrini vo svojom prejave obhajuje vzdelanosť a schopnosť kritického myslenia. Admini ZOMRI mu pripomínajú, že vzdelávací systém, štátny monopol za ktorý nesú priamu zodpovednosť tí ktorí štát riadia, bol jedenásť rokov práve v rukách SMERu.
Vyčítajú premiérovi pokrytectvo najhrubšieho zrna, pretože SMER zo svojej dominantnej pozície za tento dlhý čas a za „miliardy z našich daní“ pre slovenské školstvo veľa neurobil. Naopak, generácia mladých a pružných učiteľov, ktorá ho mohla posunúť k lepšiemu „pred vašou politikou dávno ušla.“
Podľa všetkého narážajú na plošné zlyhávanie školského systému pri riešení problémov akým je aj strata kontroly štátu nad informačným priestorom a z toho plynúca nevyhnutnosť rozvoja digitálnej a informačnej gramotnosti v radoch obyvateľstva. Tejto, pre bezpečnosť štátu strategickej úlohy sa u nás zhosťujú novinári a tretí sektor.
Admini veľmi pochopiteľne kritizujú premiérov populistický apel na odmietnutie extrémizmu a pripomínajú mu, že kolaborácia, hlasovanie s fašistami v parlamente a následná plamenná reč o nedostatočnosti kritického myslenia a potrebe odmietnutia extrému o týždeň neskôr, pôsobia falošne.
V závere sa stane niečo pomerne nezvyčajné. Admini ubezpečia premiéra, že nie sú jeho nepriateľmi. Naposledy ho slušne napomenú a odkážu, že iba vtedy, keď sa raz skutkami naozaj pričiní o potieranie extrémizmu v spoločnosti, vyslúži si právo vyjadrovať sa k tomu, „akým spôsobom mladí pristupujú k informáciám.“
Nie je to humor, nie je to satira a celkom určite na tom nie je nič prvoplánové. Práve naopak. Je to politický statement, ktorý môžu čítať fanúšikovia stránky, prevažne vo veku 18 až 44 rokov (1). Je ich takmer dvestotisíc. Statement ktorý ma dosah.
Priame poukazovanie na zlyhania predstaviteľov moci, aktívna snaha o presadzovanie hodnôt právneho štátu a demokracie, a nahrádzanie spoločenských funkcií, ktoré štát nevie, či nechce zabezpečiť (napr. vzdelávanie mladých), má spoločného menovateľa.
Zdá sa, že ZOMRI už nevie alebo nechce byť len satirickou stránkou. Možno admini v kontexte politických zmien a rekordnej sledovanosti vyhodnotili, že sa to už nedá. Nech je tomu akokoľvek, ZOMRI sa posunulo smerom k ostatným hráčom slovenskej občianskej spoločnosti.